Alfred Nobel
Alfred Bernhard Nobel (* 21. október 1833, Štokholm – † 10. december 1896, San Remo) bol švédsky chemik, inžinier a patril k najvýznamnejším vynálezcom 19. storočia. Svojím závetom založil v súčasnosti najprestížnejšie ocenenie ľudskej činnosti v oblastifyziky, chémie, literatúry, fyziológie alebo medicíny a mierotvorby, Nobelovu cenu.Pochádzal z rodiny švédskeho chemika, podnikateľa, vynálezcu a inžiniera Immanuela Nobela, ktorý mal stavebnú firmu v Štokholme. Jeho stavebná firma zbankrotovala a celá jeho rodina i s ním odišla do Ruska. Začal sa zaoberať výrobou výzbroje pre armádu. Presvedčil aj cára, jeho generálov o jeho užitočných vynálezoch. Tam vďaka svojím vynálezom dosiahol váženého postavenia a finančná situácia jeho rodiny sa zlepšila.Životopis
Alfréd Nobel mal súkromných učiteľov a vo svojich 17 rokov hovoril plynule švédsky, rusky, francúzsky, anglicky a nemecky. Mal široké záujmy. Zaujímal sa najmä o poéziu, literatúru, ale aj chémiu a fyziku. Na prianie svojho otca sa vybral do sveta, aby si rozšíril vedomosti, získal skúsenosti a zdokonalil sa v chemickom inžinierstve. Neskôr sa mal vrátiť a pomáhať mu v podniku. Počas dvoch rokov navštívil Švédsko, Nemecko, Francúzsko a USA. V Paríži pracoval v súkromných laboratóriách známeho chemika, profesoraPeluoza. Tam sa tiež zoznámil s mladým talianskym chemikom Ascaniom Sobrerom, vynálezcom technológie výroby vysoko výbušnej kvapaliny nitroglycerínu. Začal sa tým zaoberať a lákala ho predstava praktického využitia.
V roku 1852 sa na žiadosť svojho otca vrátil do podniku, aby otcovi pomohol. Po skončení krymskej vojny bola opäť firma na pokraji bankrotu. V roku 1863 sa časť rodiny opäť vrátila do Švédska, kde ich otec založil továreň na výrobu nitroglycerínu v mestečku Heleneborg. O rok neskôr sa stala nehoda, došlo k výbuchu v továrni a o život prišlo niekoľko ľudí vrátane mladšieho Alfrédovho brata. Ich otec to neuniesol a následne nato umrel. Po tejto udalosti začal mať Alfréd výčitky svedomia ohľadom výbušnín.
Dynamit
Hlavný článok: Dynamit
Alfréd bol síce hlboko otrasený, ale stále ho lákala túžba podmaniť si silu nitroglycerínu. Neodradil ho ani zákaz švédskej vlády postaviť opäť továreň. Svoju experimentálnu činnosť presunul na starú loď ukotvenú v strede jazera. Nezanedbával pritom bezpečnosť. V roku 1867 začala jeho firma Alfred Nobel & Co vyrábať výbušninu pod názvomdynamit. Tým sa odštartovala jeho kariéra vynálezcu. Čoskoro bol po dynamite veľký dopyt.
Alfréd Nobel založil továrne a laboratóriá v 20 krajinách 5 kontinentov. Jeho patent zakúpilo množstvo vlád, pretože šetril mnoho peňazí. Stal sa jedným z najbohatších ľudí na svete. Žil v Paríži, ale prakticky bol stále na cestách a nemal súkromný život. Nikdy sa neoženil. Udržiaval veľmi priateľský vzťah s rakúskou kňažnou Berthou von Suttner, ktorá mu na krátko robila asistentku. Bola v roku 1905 odmenená Nobelovou cenou za mier. K jeho ďalším objavom patrila výbušná želatína (nie tá na tortu z roku 1875), ktorá tvorila základ všetkých druhov strelného prachu.
Posledné roky
Alfréd Nobel nenávidel vojny, a aj keď bol sprvoti presvedčený o tom, že práve dynamit je poistkou proti vojne, mýlil sa. Čím ďalej tým viac bol sužovaný výčitkami a aj pochybnosťami, pretože vedel, že jeho vynález bol zneužitý na vojenské konflikty. Mal kardiologické problémy a bol prepracovaný, a preto zostavil v Paríži 27. novembra 1895testament. Na ďalší rok 10. decembra 1896 umrel v talianskom meste San Remo.
Za svoj život zaregistroval 355 patentov. Vykonávateľmi závetu boli dvaja mladí inžinieri Ragnar Sohlman a Rudolf Lilljequist, ktorí patrili medzi zakladateľov Nobelovej nadácie ako organizácie, ktorá dbá na hospodárenie s jeho finančnými prostriedkami poskytnutých Nobelom na tento účel.
Pomenované po ňom
Nobelovo meno ešte stále žije a to v názve medzinárodého fyzikálneho ústavu v Štokholme a v umelom rádioaktívnom prvku nobélium vyžarujúcom alfa – častice, objavenom v roku 1957. Nobelove ceny sa udeľujú 10. decembra. v deň úmrtia A. Nobela v Štokholme a zároveň v Osle. Jej súčasťou sú prednášky laureátov Nobelovej ceny