Jozef Murgaš
Narodil sa 17. februára 1864 v Tajove pri Banskej Bystrici v rodine malého roľníka. Už v základnej škole vynikal bystrosťou a vnímavosťou a na gymnáziu v Banskej Bystrici nevšedným talentom v kreslení a prírodných vedách. Po ukončení štvrtej triedy však talent a záujem o technickú školu v nemajetnej rodine museli ustúpiť a mladého Murgaša čakala dráha katolíckeho farára. Po dvojročnom seminári v Bratislave pokračoval v štúdiách v Ostrihome a Banskej Bystrici a stal sa kaplánom v Dubovej. Jeho veľký záujem o pokrok v elektrotechnike sa snúbil s maliarskym nadaním, a tak sa Murgaš s pomocou maliara Dominika Skuteckého namiesto kaplánovania dostal na krajinskú maliarsku školu do Budapešti a odtiaľ za vynikajúce výsledky na maliarsku akadémiu do Mníchova (1890 – 1893), ktorú mu však znemožnili dokončiť.V tom čase sa totiž uvedomelý Murgaš dostal do sporu s maďarónskymi cirkevnými nadriadenými, ktorí ho obviňovali z panslavizmu a šikanovali ho. Rozhodol sa nasledovať tisíce svojich krajanov hľadajúcich obživu za morom a v roku 1896 sa usadil v malej slovenskej baníckej obci Wilkes Barre v Pennsylvánii. Murgašovo vyše tridsaťročné pôsobenie vo Wilkes Barre bolo plodným obdobím práce medzi starousadlíkmi, ale predovšetkým v priekopníckej práci v rádiotelegrafii. Maľovaním si získaval prostriedky na zriadenie laboratória. V tom čase už poznal výsledky pokusov Marconiho, v jeho systéme však čoskoro zistil veľké nedostatky. Marconiho systém totiž spočíval na bodkách a čiarkach, teda na Morseovej abecede, ktorá sa používala pri drôtovej telegrafii. Na vyslanie čiarky týmto systémom bol potrebný pomerne dlhý čas, čím sa depeša spomaľovala, prípadne čiarky a bodky splývali, a preto Murgaš hľadal taký systém a konštrukciu prijímacích a vysielacích zariadení, v ktorých by sa signály líšili tónom, a nie ako u Marconiho dĺžkou. Tak po čase vznikol Murgašov Ton-System, ktorý sa zakladal na myšlienke vysielať dvoma kmitočtami. Už v roku 1904 mu ho patentovali a v priebehu ďalších siedmich rokov Murgaš prihlásil na patentovanie ďalších jedenásť konštrukcií a originálnych zlepšení v rádiotelegrafii, ako je spôsob prenášania správ bezdrôtovou telegrafiou (1904),zariadenie na výrobu elektromagnetických vĺn (1905), bezdrôtová telegrafia (1905), vlnomer (1906),konštrukcia antény na bezdrôtovú telegrafiu (1906), elektrický transformátor (1906), detektor magnetických vĺn (1908) a prístroj na výrobu elektrických oscilácií (1910). Fotokópie týchto patentov sú uložené v Národnom technickom múzeu v Prahe.
V roku 1905 boli už Murgašove úspechy také výrazné, že vo Philadelphii založili spoločnosť Universal Aether Telegraph Co, aby ich prakticky a obchodne zužitkovali. S jej pomocou dal Murgaš postaviť skúšobnú vysielaciu a prijímaciu stanicu so šesťdesiatmetrovými anténovými stožiarmi. Skúška sa podarila v plnom rozsahu. Murgaš si úspešne vymenil depeše medzi Wilkes Barre a Scrantonom, ba jeho depešu správne prijali aj v Brooklyne, vzdialenom dvesto kilometrov, a to prijímacou aparatúrou Murgašovho systému. Neskôr víchrica zničila jeden anténový stožiar a druhý vážne poškodila, spoločnosť odmietla ďalšie pokusy financovať a nakoniec sa aj rozpadla. Z odbornej literatúry však vieme, že máloktorý významný vynález možno spájať len s jediným menom. A tak je to aj s vynálezom rádiotelegrafie či ako sa vtedy toto najmladšie odvetvie elektrotechniky nazývalo -bezdrôtovej telegrafie. Aj táto prevratná myšlienka sa rodila dlhý čas, celý rad významných technikov nadväzoval na dielo predchádzajúcich, zdokonaľoval jednotlivé čiastkové vynálezy novou vlastnou koncepciou. J. C. Maxwell (1831 – 1879) vytvoril teóriu elektromagnetického poľa, H. R. Hertz (1857 – 1894) dokázal existenciu elektromagnetických vĺn, preskúmal ich vlastnosti, a to vlastne vytvorilo základy rozhlasu a televízie, E. Branley (1844 – 1940) vynašiel koherer, ktorým sa mohol realizovať bezdrôtový telegraf, E. H. Armstrong (1890 – 1954) prepracoval praktické použitie kmitočtovej modulácie, ale ešte predtým A. S. Popov (1859 – 1905) nadviazal na Hertzove pokusy a v roku 1895 vysielal v Rusku prvý rádiogram. A skutočne dramatické finále sa odohralo v roku 1920 na Najvyššom federálnom súde USA, ktorý zrušil základné patenty G. M. Marconiho (1874 – 1937) v oblasti rádiotelegrafie s odôvodnením, že sú v podstate obsiahnuté v patentoch, ktoré získal takmer desať rokov pred ním N. Tesla (1856 – 1934) a v niektorých ho predstihol aj Jozef Murgaš. Murgašov Ton-System preštudovali G. M. Marconi a R. A. Fessenden, zdokonalili ho a nazvali Sonorous-System. Fessenden zostrojil vysokofrekvenčný generátor a uskutočnil prenos ľudského hlasu rádiom. A tak sláva, majetok a publicita patrili iným. Znechutený Murgaš sa rozhodol roku 1920 vrátiť do svojej starej vlasti. Nový život v Československej republike privítal s veľkými sympatiami a nádejami, ale keď o jeho služby ako profesora elektrotechniky nebol záujem, vrátil sa medzi svojich vďačných krajanov do Wilkes Barre. Zomrel 23. mája 1929 vo Wilkes Barre.
Po jeho smrti vydala agentúra United Press nekrológ, v ktorom sa okrem iného píše: „Jozef Murgaš bol veľmi známou osobnosťou, mal osobitné zásluhy v oblasti rádiovej telegrafie. Vo Wilkes Barre postavil iskrovú stanicu, ešte skôr ako Marconi úplne prepracoval svoj vynález. Prispel tak k zdokonaleniu Marconiho systému.“ Murgaš bol veľmi známy aj medzi Američanmi, ba azda po celom svete, lebo bol jedným z pionierov pri pokusoch vynájdenia bezdrôtovej telegrafie.“
